Historicky nie je presne známy pôvod slova „koral“ ale predpokladá sa, že pochádza z gréckeho  slova „koraillon“, čo znamená „tvrdá kostra“. Podľa ďalšieho zdroja z gréckeho slova „kura-halos“, čo je v preklade „ľudská forma“  Nazývali sa tak aj kamene používané veštkyňami v Palestíne a aj Stredomorí.

Mýtický je opis vzniku koralov v diele Ovidia (Metamorphosis, IV). Hovorí o zrodení červeného koralu z krvi jedného z Gorgónov, Medúzy, keď jej Perseus sťal hlavu. Gorgony mali schopnosť svojim pohľadom skamenieť čokoľvek, na čo sa pozreli. Tak sa stalo, že krv Medúzy v kontakte s penou vytvorenou vlnami skamenela spolu s niektorými riasami, ktoré krvou sčervenali.

V starodávnom kresťanstve ľuďom červená farba koralov pripomínala Kristovu krv a už v stredoveku sa používala na relikviáre kríža. Koral tak nadobudol hodnotu symbolu dvojitej prirodzenosti Krista, ľudskej a božskej.

Koral bol a je od pradávna používaný aj ako ochranný amulet pre novorodencov. Podľa pohanskej tradície špicaté vetvičky koralu prepichovali zlé oči závistlivcom.

Vráťme sa teraz k biologickému pôvodu koralu.

Koral je organizmus, endemit, ktorý vytvára rozvetvené kolónie, ktoré môžu presahovať výšku 20-30 cm. Zvyčajne sú jasne červené, niekedy však ružové. Živia sa planktónom a suspendovanými organickými látkami, zachytenými chápadlami polypov na jeho povrchu. Tie sú pokryté tisíckami ektodermálnych buniek, ktoré obsahujú bodavú látku, ktorá paralyzuje korisť. Rozmnožuje sa nepohlavne aj pohlavne, pričom uvoľňuje larvy (planulae), ktoré sa po asi mesiac trvajúcej planktónovej fáze prichytia k substrátu.

Druh červeného koralu „Corallium Rubrum“ je veľmi pomaly rastúci druh. Na výšku vyrastie za rok asi o 3-4 mm a priemer sa zväčší asi o 0,25-0,60 mm. Na svoj rast potrebuje osobitné životné podmienky: stálu slanosť vody (ktorá musí byť medzi 28 % a 40 %, v závislosti od miesta a druhu koralov), znížený pohyb vody a tlmené osvetlenie.

Žije preto prednostne na tienistých a chránených miestach (polotmavé jaskyne, previsy, skalné štrbiny), a to od hĺbky 20/30 metrov až do 200 metrov. V značných množstvách sa nachádza v jaskyniach oblastí Porto Conte, Capo Caccia a Punta Giglio na severozápade Sardínie, v oblasti nazývanej „Riviera del Corallo“ Koral z tejto oblasti patrí k druhom „Corallium Rubrum“; a už od staroveku je známy ako jeden z „najlepších v Stredomorí“ a je cenený najmä pre  svoju tvrdosť rubínovo červenú farbu.

V dávnej minulosti sa koraly lovili pomocou drevených krížov, ku ktorým boli pripevnené siete a tie zachytávali a vytrhávali koraly z morského dna , čo malo ničivé následky pre citlivý ekosystém. Našťastie bola táto technika pred niekoľkými desaťročiami úplne zakázaná.

V súčasnosti  sa na lov koralov v regióne Sardínia každoročne udeľuje len približne 25 rybárskych licencií. Každý rybár môže nazbierať maximálne 2,5 kg koralov a to len v období od mája do októbra. Rybolov je povolený iba ponorením s použitím sekery v hĺbke najmenej 50 metrov. Používanie podvodných robotov je zakázané.

Koral ako materiál v miestnom šperkárstve.

Základ koralu tvorí vápencová kostra, veľmi tvrdá a vyhľadávaná ako materiál na stavbu klenotov. Je potiahnutá vrstvou mäkkého tkaniva „cenosarco“, ktoré je je potrebné odstrániť pred samotným spracovaním do podoby šperkov a umeleckých diel.

Spracovanie je rozdelené do ďalších fáz, ako čistenie, rezanie, spracovanie pilníkmi, brúsnymi kotúčmi a pílkami, gravírovanie a nakoniec finálne leštenie.

V miestnej sardínskej kultúre a folklóre sa postupom času sa úloha koralu stala čoraz aktuálnejšou, až do takej miery, že sa používala ako parameter, spolu s filigránom zlatých gombíkov na meranie hodnoty a bohatosti ženského ľudového kroja, zdobeného aj koralovými náhrdelníkmi. Pre zvláštnu kombináciu so zlatom v šperkoch sa nazýva aj „červené zlato“, a je cenený natoľko, že sa predáva za rovnakú cenu ako drahý kov.

Kombinácia so zlatom, alebo moderné kombinácie so striebrom, perlami, diamantmi a briliantmi z neho robia ozdobu nadčasovej krásy.

Vstúpte do sveta koralových šperkov zo Sardínie práve ⇒TU